A čo ďalej po materskej?

Niektorá má jasno: späť do (pôvodnej) práce. Ale čo ak tá pôvodná je ťažko skĺbiteľná s malým dieťatkom? Či už náplň, pracovná doba alebo prípadne časté cestovanie je pre vás zrazu nepredstaviteľné? 

Veľa mamičiek začne už na materskej premýšľať, čo by mohli robiť aj popri deťoch, možno dokonca skúsiť niečo iné. Poznám mamy, ktoré si spomenuli na svoje koníčky,  a vytvorili si z nich nakoniec aj podnikateľský (a v praxi fungujúci) plán. Niektoré sa dokonca vrhli na čosi úplne nové…

Zuzka Marečková je tiež mama, dnes už podnikateľka, ktorá si jednoducho nevedela predstaviť ten návrat “naspäť” a skúsila niečo nové. 

 

 

Zuzka, ty máš malé dieťa, donedávna si bola na materskej. Ako prišlo rozhodnutie že budeš podnikať namiesto návratu do pôvodnej práce?

ZM: Počas celej materskej sa to vo mne bilo, nevedela som či sa vrátiť, alebo začať robiť niečo sama. V oboch možnostiach som videla pre a proti. Preto som po materskej nastúpila do pôvodnej práce, zamestnávateľ mi poskytol výborné podmienky. Po čase som si ale uvedomila, že neviem poriadne zladiť prácu s rodinným životom, že aj popri part-time jobe je to „naháňačka“ a cítila som, že potrebujem viac slobody. Doma sme o tom často diskutovali.

Cez vianočné sviatky sme sa s mužom vybrali na prechádzku po dedine, v ktorej bývame a smiali sme sa na tom, aké je super mať čas na seba, rodinu, ísť sa takto prejsť kedy chceme, sami si organizovať čas a prácu. A tak sme sa opätovne vrátili k téme podnikania. Zhodli sme sa hneď v tom, že ak podnikať, tak jedine s niečím čo viem robiť aj sama, teda žiadne produkty ani služby, ktoré neviem ponúkať bez podpory iných ľudí.

V tom momente nám zaplo, že veď mám predsa mnohoročné skúsenosti z oblasti reklamy a že ich chcem odovzdať ďalej. Toto bola základná myšlienka, následne sme vymysleli celý projekt, o mesiac sme našli priestor, zapojili do projektu zaujímavých ľudí a momentálne stojíme pred otvorením prvého ročníka beskilled ad academy

Zuzkina beskilled akadémia
priestory beskilled poskytujú zázemie rôznym workshopom aj prednáškam

Je niečo, čo by si poradila iným maminám aby nezabudli zvážiť pri rozhodovaní sa: podnikať s malým dieťaťom alebo vrátiť sa naspäť do práce?

ZM: Moja pôvodná práca bola náročná na čas aj výkon. Vedela som, že nechcem chodiť domov neskoro večer, unavená, nestíhať sa starať o rodinu a ešte aj z domu kontrolovať maily a vybavovať zmeškané hovory. Ďalej som zvažovala to, že naša dcéra je po nástupe do škôlky častejšie chorá a že zamestnávateľ by mi asi dlhodobo netoleroval časté absencie. Na druhej strane, lákalo ma vrátiť sa aj do pôvodnej práce, pretože tam bol skvelý kolektív a predsalen je to istým spôsobom istota, že každý mesiac dostanete peniaze. Toto všetko som si dala na misky váh a rozhodla sa. Viem ale, že to je u každej matky inak, treba sa teda vždy rozhodovať podľa konkrétnej situácie, podmienok a možností.

Sú maminy, ktoré vedia, že by chceli vytvoriť niečo nové, vlastné ale nie je jednoduché prísť s nápadom ktorý bude aj v praxi fungovať (zarábať). Povedz prosím niečo o tom, ako prišiel  tvoj nápad s tým čo robíš?

ZM: V pôvodnom zamestnaní (reklamná agentúra) som riadila cca 20-členný tím ľudí a teda mala dlhoročné skúsenosti s organizovaním, riadením ľudí, a ich vzdelávaním. Toto je to, čo ma baví robiť a čo si myslím že robiť viem. Preto som sa rozhodla založiť vzdelávacie centrum, ktoré sa špecializuje na vzdelávanie ľudí pracujúcich v oblasti reklamy a marketingu. Môj nápad sa vyvíjal v čase ďalej. Najskôr to mala byt mikro akadémia marketingu a reklamy, dnes chystáme už aj digitálne kurzy, kurz fotografie, kaligrafie, písania scenárov a rôzne iné.  Počas budovania projektu beskilled som z priestoru vytvorila kreatívne miesto, ktoré dnes slúži aj ako miesto, ktoré si možno prenajať na rôzne tréningy, školenia, workshopy, teambuildingy, a pod.

Na čo sa najviac pri svojej práci tešíš a naopak, z čoho máš prípadne obavy?

ZM: Teším sa na zaujímé spolupráce, na to že tvorím niečo v svojom mene a podľa svojich predstáv, čo je pre mňa príjemný pocit. Obavy mám samozrejme z toho, že mi môj zámer nemusí vyjsť. Som však vďačná aj za tieto obavy, pretože ma udržujú v strehu.

Moja dcéra má 18. HURÁ!!!

… či? Malé deti malé starosti, veľké deti= veľké starosti?

Tak ja teraz neviem. Moja krásna dcéra mala pred pár dňami 18 rokov, tak si spomínam: keď mi ju v pôrodnici dali do rúk, taký malý batôžtek, a hľadela som na ňu – bože aká je drobná, musím na ňu dávať pozor a ochraňovať to krehké šťastie v “ľajblíku” a v plienkach… A ako sa o ňu obávam.  Rozmýšľala som ďalej: vlastne, neprestanem sa o ňu báť keď bude behať trojročná po pieskovisku, aha… ale ani keď bude mať 10, to bude ešte stále malé dievčatko… no ale aj keď bude mať 30 bude moje malé dievčatko! A vtedy mi to došlo: Ja sa ozaj neprestanem o ňu starať/báť/zaujímať/pomáhať jej doplňte si ľubovoľné sloveso – NIKDY.

TOTO je na celý život.

Dosť ma to zistenie vtedy vystrašilo. Lebo som si myslela, že keď dieťa vyrastie, rodič má “hotovo”. Ten pocit náhlej celoživotnej zodpovednosti za ďalší život ma úplne dostal. Povedala som si, že skúsim počkať do jej 18-ky, či sa niečo zmení. Samozrejme. Takmer nič, okrem toho že už niekoľko rokov nemusím platiť pestúnku keď s ňou nemôžem byť. Teraz ju musím prosiť, aby ona bola so mnou. A stále potrebuje moju podporu, ale inak ako pred rokmi.

Je samostatná, ale stále moje malé dievčatko.

Je múdra a ovláda gymnaziálnu matematiku neporovnateľne lepšie sko ja (kedysi aj teraz), ale stále moje malé dievčatko.

Maľuje sa, má frajera ale stále moje malé dievčatko.

Myslím, že keď dám update tohto postu o ďalších 18 rokov (ak sa dožijem), asi bude stále moje malé dievčatko…. no dobre, možno dievča 🙂

A viete, čo je na tom to najlepšie? Presne to, čo ma v pôrodnici vydesilo: Že ÁNO, decká máme naozaj – či už fyzicky blízko alebo ďaleko do seba – ale stále na celý život v sebe.

Katka, RASTIEME

Privítajte jar zdravými klíčkami :)

Vedeli ste, že klíčky sú zelenina, ktorá sa svojou nutričnou hodnotou vyrovná mäsu, svojím obsahom vitamínu C konkuruje rajčinám, a sú super zdrojom antioxidantov, chlorofylu, vlákniny, minerálnych látok a proteínov? 

Ja nie, kým som nedostala nakličovací pohár so semienkami reďkovky vo Foodkúte (nové Jeminé) a čo-to som si prečítala.

Klíčky si môžete vypestovať kdekoľvek a kedykoľvek; vybrať si môžete reďkovku, fazuľu, horčicu, špaldu, mungo, žeruchu či rukolu a iné… na to aby ste semienka “prebudili” stačí teplo a voda. Za 3-5 dní je to hotovo! Môžete si ozdobiť jedlo (polievku, mäsko či chlebík s nátierkou) a dobrú chuť!

Jednoduchý  návod prikladám – viď dolu.

…A mám zelenú a jedlú výzdobu už pred veľkou nocou 🙂 ak sa poponáhľate , ešte to stihnete 🙂

Návod na prípravu nakličovacieho pohára a dopestovanie domácich klíčkov:
1. Do zaváraninového pohára nasypte 2 čajové lyžičky semienok redkvičky
2. Zalejte vodou asi do polovice pohára
3. Otvor pohára zakryte plátkom gázy
4. Gázu upevnite gumičkou alebo špagátom

 

5. Po 8 hodinách vylejte z pohára vodu. Semienka redkvičky
zachytí gáza a tak zostanú v pohári.
6. Semienka udržujte vlhké pravidelným preplachovaním cez
gázu. Preplachujte ideálne 2x denne.
8. Najlepšie chutia na kvalitnom chlebíku, v šaláte alebo ako
ozdoba krémovej polievky. Alebo ich kľudne zakusujte k mäsu, bude vám lepšie tráviť

Tu si pozrite videjko ako semienka rástli 🙂

Dobrú chuť, a majte veselú Veľkú noc!

ČO treba vybaviť (nielen) na úradoch pred svadbou, pôrodom, či nástupom do školy/škôlky a podobne?

Aj vy patríte medzi tých, ktorí dlho a niekedy márne hľadajú potrebné informácie týkajúce sa rôznych záležitostí okolko detí?  Na čo ne/mám nárok, v prípade že …. A kde mám ísť ak potrebujem vybaviť to či ono …

A ak už aj na nejaké informácie natrafíte, máte pocit akoby ste čítali po latinsky, resp. pani na úrade kde ste si prišli po radu má výrazne španielsky akcent a nerozumiete jej? 🙂 Prípadne sa informácie z viacerých zdrojov ani nezhodujú? 

Mamina dvoch detí, ktorá sa rozhodla, že pomôže mladým rodičom zorientovať sa pri situáciách, ktoré v dnešnej rodine môžu nastať a napísala aj knihu, Praktický sprievodca pre rodičovJUDr. Majka Dvončová, mi venovala jeden rozhovor na túto tému.

Majka, si autorkou knižky Praktický sprievodca pre rodičov, a v súčasnosti pomáhaš mladým rodičom zorientovať sa v otázkach právnych a administratívnych záležitostí týkajúcich sa vybavovania na úradoch, OČerky, zápisy do MŠ a podobne.
Je toho veru veľa čo jeden rodič ani netuší že nevie 🙂 A niekedy hľadá a nevie ani kde…. S akou otázkou od rodičov sa najčastejšie stretávaš? resp. otázkami?
 
MD: Otázok je veľa, závisí od toho, aké staré dieťatko rodičia majú alebo či dieťa ešte len čakajú. Časté otázky sú napríklad tieto:
– čo všetko je potrebné vybavť po narodení dieťaťa, ktoré úrady pobehať, na aké peniažky od štátu majú rodičia nárok
-maminy sa pýtajú, ako dlho trvá materská, či budú mať nárok na materskú, otcovia zas či môžu poberať materské i oni
-maminy, ktoré sa plánujú vrátiť do práce zaujíma, či im musí zamestnávateľ držať pracovné miesto, ako majú oznámiť návrat do zamestnania, čo robiť, ak im nevezmú dieťa do škôlky, či môžu zostať s dieťaťom doma…
-keď sa rodičia nevedia dohodnúť na mene, priezvisku dieťaťa, na starostlivosti o dieťa, čo robiť ďalej?
Sú na tom inak tehuľky? čo sa najčastejšie pýtajú ženy pred pôrodom?
MD: Tehotné ženy nie sú výnimka. Nepripravujú sa iba na pôrod, ale bohužiaľ i na všetku administratívu, ktorá je s narodením dieťaťa spojená. Budúce mamičky si niekedy už vopred povypisuú všetky tlačivá a pripravia to otcovi dieťaťa, lebo väčšinou tá administratíva po narodení dieťaťa čaká práve oteckov. Behajú z jedného úradu na druhý, všade im dajú kopec tlačív.
Budúce mamičky obvykle zaujíma to, kde majú vybaviť rodný list, aké peniažky dostanú od štátu po narodení dieťaťa (tu je zaujímavé tzv. kočíkovné vo výške 830 eur) alebo napríklad od zamestnávateľa alebo obce. Niektoré mamičky však rozmýšľajú aj do budúcnosti a pýtajú sa ako sa prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku.
 
 Čo odporúčaš mladým rodičom – kde nájsť najrelevantnejšie informácie ohľadom právnych vecí a záležitostí týkajúcich sa úradov? Alebo: na koho sa kedy obrátiť?
MD: Samozrejme mojim cieľom je, aby našli rodičia / budúci rodičia všetky potrebné informácie na mojej web stránke www.pravneprerodica.sk. Postupne dopĺňam informácie na webku, čítam si mamičkovské fóra, všímam si otázky, ktoré ich zaujímajú, s čím bojujú, čo hľadajú aby som to ho mohla spracovať do jednotlivých článkov. Sledujem taktiež web stránky rôznych úradov, kde zverejňujú praktické oznamy pre rodičov. Každý úrad však rieši iba svoju agendu, čo je mnohokrát problém a rodič naozaj nevie, či má kompletné informácie.
V kníhkupectvách je taktiež možné nájsť moju publikáciu Praktický sprievodca pre rodičov, ktorý by mal rodičom poskytnúť prehľad všetkej admnistratívnej a sčasti právnej agendy súvisiacej s rodičovstvom. Kapitoly v knižke sú rozdelené v časovom slede tak, aby sprevádzali ženu už od momentu, keď zistí, že je tehotná (ako prvé je napríklad uvedená informácia, kde je potrebné tehotenstvo nahlásiť atď.), následne čo všetko poriešiť po tehotenstvo, až napríklad do momentu, keď končí rodičovská dovolenka a ona sa vracia do práce.
Rodičia obvykle riešia administratívu, ktorá spadá do kompetencie Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny www.upsvar.sk.
 
 
Kde zoženiem tvoju príručku? 🙂 
MD: Moja príručka je stále k dostaniu v kníhkupectvách, a to v kamenných obchodoch aj e-shopoch.

Necháte deti doma pomáhať?

Prejavilo už vaše, hoci aj maličké dieťa ochotu doma pomáhať (napr. s praním, vešaním prádla, zmývaním a podobne?

Nechali ste ho? Aj keď zababralo práve vyleštené zrkadlo, alebo rozpackalo vodu po podlahe s handrou v domnení, že ono to urobí minimálne tak dobre ako vy?

Samozrejme, že ho potom preleštíte /zmyjete znova (ideálne aby sa drobec nepozeral, že “opravujete” jeho prácu). Ale viete čo? Keď mu dáte priestor, zanedlho to SKUTOČNE urobí minimálne TAK dobre ako vy 🙂

Česká autorka bestselerov o výchove, detská klinická psychologička Lidmila Pekařová ku tomu dodáva: „Samozrejme, že my to urobíme lepšie a rýchlejšie. Lenže my potrebujeme naše deti aj za niečo pochváliť!”

 

Deťom tak rastie skutočné sebavedomie, nehovoriac o tom, že ich tak vedieme k zodpovednosti a spolupatričnosti v rodine a domácnosti, a pomáhanie im pripadá samozrejmé, vo vyššom veku z nich nevychovávame princov a princezné s full servisom od mamy.

Ako tvrdí doktorka Pekařová, deti do 6 rokov by mali v domácnosti pomáhať (t.j. podávať štipce a podobné jednoduché “úlohy”) a od 6 rokov by malo mať každé dieťa svoju aktivitu- dve (podľa veku), za ktorú bude zodpovedné (vynášanie smetí, jednoduchý nákup, vyloženie riadu z umývačky a pod.).

Keď môj 3-ročný syn prejavil záujem o vysávanie, nedal mi šancu – musela som mu dať priestor. Zatiaľ to považuje za hru a baví ho to. Po čase trpezlivého vysvetľovania, že nestačí “šúchať tyčkou” ako to volá 🙂 iba hore-dolu na jednom mieste, postupne pri hre prišiel na to/ prijal, ako sa to “má” robiť, počúval, a dovolím si tvrdiť, že dnes ako 4-ročný dokáže povysávať (svoju) izbu. To platí aj o vešaní prádla a nakladaní práčky.  Samozrejme, stále asistujem (a prádlo na šnúre potajomky trošku ponaprávam). Hračkárske vysavače a práčky zaujali iba na nejakú chvíľu. Nedávno prejavil záujem o nakladanie riadu do umývačky. Trvá nám to raz tak dlho, ale ja verím v jeho schopnosti aj tomu, že mu to vydrží aj v puberte, ak ho budem podporovať 🙂

Možno je moje dieťa trošku iné,  ako ostatné, dobre; veď vlastne každé je iné, ale aj tak/ alebo vlastne aj preto ma zaujíma – ako ste na tom vy? Chcú vaše deti doma pomáhať? A dovolíte im?

Jedno inšpiratívne video z rozhovoru Nevýchovy a Jardy Dušeka odporúčam aj na túto tému.

Krásny deň,

Katka, RASTIEME

 

 

Extatický pôrod – realita alebo oxymoron?

Sú ženy, ktoré hovoria, že pôrod bol pre ne “zážitok”. Môže byť pôrod – o ktorom odborníci tvrdia, že intenzita bolesti je zhruba ako keď sa lámu človeku kosti (niekoľko naraz) – príjemným zážitkom? Sú hypnopôrody len marketingový ťah, alebo je to naozaj o individuálnom vnímaní reality (a samozrejme aj prahu bolesti a ďalších faktoroch) – u každej ženy INAK?

Faktom je, že naozaj medzi nami sú ženy, ktoré sú živým dôkazom toho, že pôrod môže byť naozaj pekný a takmer bezbolestný – aj vďaka vedomej príprave naň.

Ako sa dá pripraviť myseľ a telo na pôrod, a ako funguje program Extatický pôrod som sa rozprávala so zakladateľkou tohto programu, Veronikou Kopeckou.

Veronika, ty si profesionálna členka Hypnopôrodnej asociácie a certifkovaná lektorka Hypnopôrodu. Absolvovala si individuálne školenie s Katharine Graves, ktorá je zakladateľkou kurzov Hypnopôrodu v Anglicku a tiež aj školenie pre duly u svetoznámeho lekára Dr. Michela Odenta a Liliany Lammers v Londýne. Čo ťa priviedlo na túto cestu?

VK: Na túto cestu na priviedlo moje tehotenstvo a krásny pôrod môjho syna. S pojmom hypnopôrod som sa stretla prvý krát v Anglicku, kde som 4 roky študovala a pracovala. Môj prach bolesti je veľmi nízky, dokonca ma aj trhanie obočia bolí a keď som zisťovala, čo to vlastne je ten zvláštny názov Hypnopôrod, už vtedy som si povedala, že to chcem keď budem tehotná. Keď som zostala tehotná, tak som absolvovala kurz hypnopôrodu. Keďže som v 9 mesiaci ešte štátnicovala, tak som začala precvičovať techniky hypnopôrodu 2 týždne pred pôrodom a pre mňa to stačilo. Mala som svoju predstavu, ako by mal vyzerať môj pôrod, ale samozrejme vždy sa môžu vyskytnúť aj rôzne špeciálne okolnosti a tak som bola pokojná a naozaj som dôverovala, že to zvládnem, aj keby som mala ísť nakoniec rodiť cisárkym rezom. Môj pôrod bol naozaj nádherný a po pôrode som si povedala, veď toto musí vedieť každá žena o tomto! To je krása! Pôrod vôbec nemusí byť príšerný a hrôzostrašný. Po 4 mesiacov študovania prišla za mnou do Bratislavy zakladateľka Hypnopôrodu vo Veľkej Británií Katharine Graves (viď obrázok a absolvovala som s ňou týždenný individuálny výcvik. Peťko, môj syn, mal vtedy 5 mesiacov. Moja mamina prišla za mnou a veľmi mi pomáhala, kočíkovala Peťka, nadojčila som ho a potom zase spinkal, takže dalo sa to krásne zvládnuť. Úspešne som zvládla skúšky a získala som diplom a stala som sa členkou hypnopôrodnej asociácie vo Veľkej Británií. Od roku 2013 vyučujem predpôrodnú prípravu a stalo sa to mojou vášňou. Táto téma Vás prinúti stále skúmať a študovať a každá žena je iná a každé tehotenstvo je iné. Mám rada, to čo robím.

 Si zakladateľkou programu Extatický pôrod. Ako správne porozumieť prívlastku “extatický” pred slovom pôrod (ktoré vyvoláva u 99% žien v predstavách strach a bolesť)?

VK: Extatický pred slovom pôrod si môžete vysvetliť ako zážitok plný extázy, radosti a potešenia. Je to stav náhlej, intenzívnej a silnej emócie. Napísala som Ebook, ktorý si môžu maminky stiahnuť zdarma na mojej web stránke a tam sa dočítajú základné kroky k tomu, ako zažiť extatický pôrod a že potešenie je jedným z krokov ako to zažiť.

Na rôznych školeniach, ktoré som absolvovala sa slovo extatický (v angličtine ecstatic) používa veľmi často v súvislosti s pôrodom. To slovíčko ma veľmi zaujalo, že som ho použila pre svoju značku. Je zaujímavé a iné a prinúti človeka vyhľadať, čo to vlastne myslím tým extatický 🙂

Ako funguje tvoj program?

VK: Vytvorila som prvý Online kurz predpôrodnej prípravy na Slovensku, vďaka ktorému bude budúca maminka v harmónií pred pôrodom, počas neho a po pôrode. Po absolvovaní kurzu bude informovaná, ale nie príliš preinformovaná a bude sa tešiť na pôrod.

Kurz som zostavila do 6 kapitol:

  1. Moje telo je pripravené na pôrod
  2. Moja myseľ je pripravená na pôrod
  3. Hypnopôrodné techniky
  4. Viem všetko o pôrode
  5. Po pôrode vášho dieťatka
  6. Bonusové videá.

Obsahuje 47 videí, skoro 6 hodín, relaxácie v mp3, podcasty, súhrn ku každej kapitole a workbooky v pdf. Bližiše o jednotlivých kapitolách si môžete prečítať v curriculum kurzuKurz je prístupný do konca života, takže sa môže maminka vrátiť vždy späť k téme, ktorú si potrebuje znovu prejsť.

Zen Hypnopôrod je pre ženy, ktoré vedia o pôrode dostatok, ale chceli by iba precvičovať pomocou relaxácií, takže si môžu stiahnuť relaxácie v mp3.

Obľúbené sú aj Skype kurzy Hypnopôrodu pre maminky, ktoré sa nemôžu zúčastniť skupinového kurzu alebo žijú mimo Slovenska a preferujú predpôrodnú prípravu v rodnom jazyku. Je to výborné a je to individuálne a vieme sa venovať témach, ktoré potrebuje hlbšie prebrať a samozrejme sa aj veľa najsmejeme.

Berú si ťa aj k pôrodom svoje klientky?

VK: Absolvovala som aj kurz pre duly u svetoznámeho pôrodníka Michela Odenta a argentínskej duly Liliany Lammers a bola som pri pár pôrodoch a som aj dulou na telefóne 🙂

Čo je podľa teba najdôležitejšie pri príprave na pôrod?

VK: Odstrániť aj ten najmenší strach alebo obavu, ktorú maminka pociťuje a ukľudniť sa a dôverovať svojmu telu a celému tomu pôrodnému procesu.

Viac o Veronike sa môžete dočítať TU, prípadne sa prihlásiť na kurz (či už skupinový alebo individuálny kliknutím SEM.

Je to naozaj ľahké fotiť novorodenca?

Veď to je hračka, odfotiť spiace bábo… alebo?

Kristina Bilousová (Infanta Photostudio) sa primárne už roky venuje novorodeneckej a tehotenskej fotografii. V čom je iná novorodenecká fotografia v porovnaní s fotografovaním starších – aj niekoľkomesačných bábätiek?

 

Napríklad aj v tom, že novorodenec – cca do 6 týždňov väčšinu času prespí, hm, no alebo by mal…. Spiace bábätko potom fotografka “upraví”, špeciálne zabalí a napózuje. Tieto majú vždy na fotkách zatvorené očká. U starších bábätiek toto už býva problém, a napríklad fotografie na štýl Anne Geddes už nie je možné nafotiť s väčším bábätkom.

Správne napózovanie spiaceho novorodenca ale vyžaduje špeciálny tréning a skúsenosť. Ako sama Kristina hovorí: “najdôležitejšia je pri práci bezpečnosť novorodenca”. NIektoré “pózy” sa fotia na viackrát a je potrebné ich upraviť v špeciálnom grafickom programe.

Čo vtedy ale keď bábätko nie a nie zaspať?

Veľakrát prídu rodičia a bábätko plače alebo je práve hore. Keďže sú to vždy vlastne čerství rodičia, Kristina sa často stretáva s podobnými situáciami (ako sa sama smeje, radí aj mamičkám s problémami s bradavkami a podobne). Častokrát sú to koliky, prečo takéto maličké bábätko plače, kedy pomôžu kvapky pre bábätká. Ale sú aj chvíle keď mrňús je hore a veru sa mu neche do spania …. a vtedy má Kristina poruke napríklad aplikáciu, ktorú pre ňu vyrobil na mieru jej manžel: volá sa Sleep Shusher, a je určená pre uspávanie bábätiek – vtedy jednoducho pustí zvuk tlkotu srdiečka alebo šum plodovej vody. A za pár minút: hotovo 🙂

 

Na utíšenie malinkého bábätka pomáha aj špeciálny hmat – kedy sa mu stisnú rúčky na hrudi, pod bradou mu podopriete hlavičku a držíte ho medzi nožičkami ako by vo vzduchu. Do 10 sekúnd sa utíši vraj každé dieťa na svete, a vtedy má mamička čas zauvažovať, čo bábätku je, a – prípadne sa sama ukľudniť 🙂 Tento hmat “objavil” doktor Robert C. Hamilton – pozrite názorné “ukľudňovacie” video kliknutím sem.

 

 

Tešíte sa na dojedačky prvých kašičiek?

Keď boli deti menšie, s mužom sme sa išli pobiť, kto z nás dvoch doje kašu alebo domácu výživu čo už bábätko nevládalo alebo nechalo na tanieri.

 

Že s čím začať ako s prvým príkrmom u bábätiek – o tom sa už popísalo všeličo, no na jednej veci sa odborníci zhodujú: ideálne začať so sezónnou a miestnou zeleninou alebo ovocím, ideálne domáceho pôvodu. Dá sa aj pritom popustiť uzda fantázii a vymyslieť niečo nové?

Anettka Vaculíková z JEM INÉ, ambasádorka Jamieho Olivera v projekte FOOD Revolution na Slovensku, sa s nami podelila o pár receptov, ktorými určite potešíte nielen drobcov (ale možno aj otecka).

Vyskúšajte napríklad Jesenné pyré od 6. mesiaca veku bábätka, alebo Cuketu s brokolicou (tiež 6+mes.) či Mrkvové pečivko (12+mes.)

Cuketa s brokolicou

Suroviny:

  • 1 malá hlávka brokolice
  • 1 väčšia cuketa
  • 1 čajová lyžička olivového oleja
  • 1 polievková lyžica píniových orieškov
  • 1/2 hrnčeka tarhone alebo kuskusu
  • dojčenská voda Lucka podľa potreby
  • petržlenová vňať

Postup:

Brokolicu a cuketu nakrájajte na väčšie kúsky a uvarte v malom množstve vody 5-8 minút. Zeleninu rozmixujte, pridajte olej a ak treba aj vodu. Konzistencia by mala byť kašovitá, ideálne aj s kúskami zeleniny. V druhom hrnci si uvarte tarhoňu. Pridajte do rozmixovanej zeleniny a zmiešajte. Na dochutenie môžete pridať petržlenovú vňať ešte pred rozmixovaním. V neskoršom období môžete pridať aj píniové oriešky alebo tvrdý kozí syr.

Ďalšie recepty nájdete tu:

Vynikajúce sú aj Anettkine tipy na kašičky od 12 mesiacov: Ryžová, pohánková či kukuričná krupica možno zaujme chuťové poháriky vášho drobca – recepty tu:

Nám sa pozdáva napríklad Kukuričná krupica

Suroviny:

  • 3 a ½ šálky dojčenskej vody Lucka
  • 1 šálka kukuričnej krupice-polenty
  • dojčenské mlieko v prášku
  • javorový sirup

Postup:

Do hrnca dáme 2 a ½ šálky dojčenskej vody Lucka, pridáme javorový sirup podľa chuti a 1 šálku kukuričnej krupice. Za stáleho miešania privedieme do varu a ďalej miešame, až kým masa úplne nezhustne na tuhú kašu. Hrniec odstavíme a rýchlo kašu rozriedime zarobeným dojčenským mliekom na takú hustotu, akú má vaše dieťa rado.

Máte niečo, čo vášmu bábätku chutí/chutilo a rada sa podelíte s ďalšími mamičkami? Pridajte do komentára recept (alebo komentár ku postu na Facebooku tu). Jednu z vás vyberieme spolu s Anettkou a odmeníme vašu originalitu 4-balením vlhkých utierok Pampers.

Ďakujeme vopred a tešíme sa na vaše recepty pre njamenších  🙂

Ľahší pôrod a dojčenie?

Na podujatí pre tehuľky O brušku s láskou mala prednášku na tému homeopatia v rodine a u tehotných žien diplomovaná homeopatka s dlhoročnými skúsenosťami, Ing. Soňa Koyšová.

Prednášajúca priniesla okrem informácií o použití odporúčaných homeopatických liekov bežne dostupných v lekárňach, aj výbornú správu pre budúce mamičky o tom, že sa zrodil konkrétny namiešaný liek na uľahčenie pôrodu a laktácie v spolupráci s lekárňou Homeo centrum v Nitre, a homeopatkou Soňou Koyšovou, a to špeciálne pre účastníčky tohto podujatia.

Samozrejme nielen ony, ale ktorákoľvek mamička má možnosť teraz zakúpiť tieto dva homeopatické lieky v spomenutej lekárni:

PÔROD compositum

Príprava na pôrod, strach a obavy z pôrodu, rigidita krčka maternice počas pôrodu, nekľud, citové rozrušenie, nepostupujúci pôrod, nepravidelné sťahy maternice, úľava bolesti, prevencia a ošetrenie predčasného pôrodu, prevencia embólie, nadmerného krvácania, únava,  slabosť.

Zloženie: Actaea racemosa 5 CH, Arnica montana 30 CH, Caulophyllum 5 CH Gelsemium 30 CH, Hypericum 30 CH, Pulsatilla 30 CH

Dávkovanie: podľa odporučenia homeopata

LAKTÁCIA compositum

Nedostatočná tvorba až strata materského mlieka v dôsledku straty tekutín, celková únava a vyčerpanosť, dlhotrvajúca nespavosť, bolestivé a opuchnuté prsníky, citlivé bradavky

 Zloženie:  Agnus castus 5 CH, China officinalis 3 CH, Lac caninum 5 CH, Pulsatilla 4 DH, Ricinus communis 5 CH, Urtica urens 2 CH, Zincum metallicum 6 CH,

Dávkovanie: Spravidla 1-3 x denne 3-5 granúl  do úst bez zvyškov potravy, nechať voľne rozpustiť v ústach

V prípade otázok sa neváhajte obrátiť na diplomovanú homeopatku Soňu Koyšovú: sona.koysova@gmail.com, 0905 810 843

Ako bolo v škole?

Chcete viac ako jednoslovnú odpoveď?

Skúste polžiť tie správne otázky 🙂

Akože ktoré to sú?

Ak chcete počuť od svojho dietka viac, ako: dobre, OK, nič nové, neviem alebo už si nepamätám čo bolo na obed, skúste niečo z tohto čo fungovalo mne, (prípadne čo odporúčajú psychológovia) a zabudnúť na klasiku “ako bolo v škole?”, tak napr :

  1. Stalo sa dnes niečo smiešne?
  2. Porozprávaš mi, ak si sa dnes niečo zaujémavé naučil(a)?
  3. Povedal učiteľ niečo čo ťa potešilo alebo nahnevalo?
  4. S kým si dnes trávil(a) veľkú prestávku?
  5. Čo bola najťažšia časť dnešného dňa pre teba?
  6. Pochválil ťa dnes niekto za niečo alebo urobil si niečo čo niekoho potešilo?
  7. Stalo sa dnes niečo na čo by si chcel(a) zabudnúť čo najskôr?
  8. Dostal dnes niekto pochvalu/guľu?
  9. Ktorá domáca úloha čo si dostal(a) bude najťažšia/ a naopak: na ktorú sa aspoň trochu tešíš?
  10. Chutila ti desiata? Čo navrhuješ na zajtra?
  11. Keby si bol(a) ty učiteľ(ka), urobil by si niečo inak na jej mieste?

Neznamená to však, že dieťa podrobím krížovému výsluchu, ale dôležité je pre mňa skôr snažiť sa viesť prirodzený rozhovor – čiže hovoriť aj o sebe (rodičovi) a o svojich pocitoch a zážitkoch počas dňa, nech to nie je jednostranná “výpoveď” – tiež brať ohľad na miesto kde sa rozprávame – či v aute, doma, v autobuse… Niektoré veci (hlavne menej príjemné) nám zveria deti až v “kľudovej zóne” a v pokoji – napríklad pri rozhovore v posteli pred spaním a pod. Je fajn nájsť si spolu s dieťaťom tú svoju “dôvernú chvíľku” kedy si môžete povedať aj veci, ktoré vás trápia a podobne, a dieťa je zvyknuté, že “vtedy a na istom mieste” je priestor kde sa môže s nami porozprávať o čomkoľvek. Najlepšie naučiť na toto už škôlkára 🙂

A tiež asi viete: nezabúdať pravidelne chváliť a povzbudzovať (bez preháňania, jasné) keď sa niečo podarí… trebárz ocením aj rozvetvenú vetu o tom, čo bolo vškole … nie je všetko samozrejmosť, aj keď nám dospelákom sa to niekedy tak zdá, že?