Ide zima a čo mama?

So Soničkou Spišiakovou, zakladateľkou značky  NIJE COSIES o práci popri deťoch, nosení,  aj o tom, ako môže vzniknúť nová značka… alebo prečo je NIJE výnomočné….

Soni, vyrábate nádherné zimné oblečko-vaky pre maminy a miminá. Dobre som to opísala? Čo je vlastne NIJE a ako vznikla?

SS:Ahoj Katka 😊 ďakujeme za pochvalu. Je Pravda, že ako tak pozerám na našu novú kolekciu, dosť ma mrzí, že ja už nemám koho nosiť, moji chlapci už z nosenia vyrástli.
Ale k veci. 😊 Keďže nám chýba terminus technicus na náš produkt, voláme ho kapsa na nosenie detí v zime, alebo jednoducho Niječko. Niječko vzniklo tak, že som potrebovala niečo na nosenie Kristofa v chladnom počasí. Nosiace bundy alebo mikiny sú možnosť, ale mne nevyhovovali. Keď sme boli zababušení komplet spolu, varili sme sa. Ja som bola spotená a tým pádom on tiež. Potrebovala som niečo, aby jemu bolo teplúčko a mne príjemne. Ďalšou možnosťou boli klasické kapsy. Tie tiež neboli to pravé orechové, jednak nepríjemný a nie príliš vábny softshell a druhý problém bol, že je to vlastne iba obal na dieťa, ktorý podfukovalo. Bundu by som musela mať rozopnutú – tým pádom by podfukovalo pri väčšej zime dieťa a aj môj chrbát. A tak som špekulovala and niečím, čo by bolo super aj do veľkej zimy, vyzeralo by to pekne, a bolo by to použiteľné aj vtedy, ak chcem, aby bejby bolo v teple, ale ja sa nechcem uvariť. Kreslila som, prekreslovala a s mamou sme ušili prvý kus. Potom sme ho ešte doladili – doma mám asi 10 skúšobných kusov – na každom je nejaké vylepšenie 😊, až kým som nebola spokojná. Skúsila som, či by bol o take niečo záujem a bol. Takže sme začali vyrábať. Veľmi postupne a skromne. Teraz to bude v podstate naša tretia sezóna, ak rátam aj tú prvú pokusnú.

Pre koho sú vaše výrobky určené a od akého veku bábätka?

SS: Náš produkt je určený pre každého nosiaceho rodiča, ktorý nosí svoje dieťa v šatke, alebo v ergonomickom nosiči, čím sa snažíme podporiť aj správne nosenie dieťatka. Keďže používame top materiály na zvršok v podobe prvotriednych umelých kožušiniek, alebo 100 percentnej pranej vlny s nádhernými vzormi, sú naše kapsy namierené hlavne na nosiacich rodičov v mestách, alebo jednoducho na tých, ktorí chcú aj pri nosení vyzerať super. S našimi kapsami môžu kombinovať oufity, ako sa im páči – nie sú obmedzení jednou bundou na celé obdobie. A čo je najviac super, kapsu si môžu požičiavať rodičia medzi sebou ak nosia obaja. Má veľmi flexibilný dizajn, ktorý netreba nijako nastavovať. Čo sa týka veku bábatka – naše odporúčanie je cca do toho 1.5 roka, niekedy aj 2. Podľa veľkosti bábatka. Kapsy sú podšité mäkkučkou elastickou bavlnou, ktorá je podľa výrobcu určená práve na detské produkty.

Máte svoje predajné miesto alebo kde maminy kúpia NIJE výrobky? Prípadne dajú sa vyskúšať?

SS: Kapsy predávame hlavne cez náš eshop, ale od tohto leta máme aj priestor na Račianskej, kde je možné prísť si kapsy popozerať a vyskúšať. Keďže naše kapsy nie sú práve najlacnejšie, mnoho zákazníkov ich chce pred kúpou vidieť naživo – ak to bolo v mojich možnostiach, zvykla som sa s nimi stretnúť a všetko im poukazovať. Vďaka nášmu novému miestečku to bude teraz jednoduchšie a každý, kto si chce kapsy prísť ochytať, je viac ako vítaný.

Prečo NIJE? V čom ste výnimoční ?

SS: Niječko je výnimočné tým, že je jediné svojho druhu. Okrem originálneho dizajnu, vyniká aj tým, aké materiály zvršku používáme – kožušinky, vlny, scrapy zo šatiek. Materiály získáváme od európskych výrobcov a všetko sa šije na Slovensku. Ak nosíte svoje deti radi a veľa a chcete kapsu, ktorá je naozaj funkčná a ešte super vyzerá, tak Niječko je presne pre vás. Máme veľký výber farieb a materiálov – kdeže máme iba jeden produkt, ale všetky sú pripravené v limitovanom počte. Takže výnimoční budete určite.

SS: A ešte prezdraď iným maminám: ako sa dá podnikať a založiť novú značku pri dvoch maličkých deťoch? 🙂

Niječko vzniklo práve vďaka mojim deťom. Keby neboli, tak neviem, že potrebujem niečo, čo neexistuje a že by možno stálo za to, skúsiť to vyrobiť. Myslím, že práve vďaka tomu, že mamy sú na materskej s deťmi, začínajú svoju kreativitu používať a rozvíjať – práve vďaka tomu, že môžu a dokonca sa to vyžaduje. Napríklad po dni práce v korporácii, ktorá vás tak troška vyciciava, málokto má energiu a dostatok času na vymýšľanie. Ak ste doma s deťmi, musíte vymýšľať – či už program, alebo ušijete dieťaťu niečo na seba, vymyslíte knižky, hry, alebo karty pre deti, prípadne si vyrobíte to, čo vám chýba a neviete to zohnať. Nezáleží podľa mňa, koľko detí máte, lebo aj jedno dieťa si vyžaduje pozornosť a čas tak, ako dve, či tri. Venovať sa tomu, čo vás baví môžte aj pri deťoch. Stačí nápad, chuť, podpora rodiny a hlavne nebáť sa to skúsiť. Ešte dodám, že síce som začínala sama – teraz teraz mám už kolegyňu – Paťku. Tiež je mama a to je super. Delíme si prácu aj radosť a navzájom sa radíme a dopĺňame. Ak máte s kým do svojho nápadu ísť, je celý proces o to rýchlejší, intenzívnejší a zábavnejší.

Je každá BIO kozmetika BIO? Alebo o čo to “bio” vlastne znamená…

… aj o tom som sa rozprávala s Barborou Balašovovou, ktorá v júni tohto roku predstavila na slovenskom trhu novú taliansku kozmetiku L’ Erbolario

Barborka, tak ako je to? Si vyštudovaná doktorka farmácie – tzv. lekárnik, a teraz na Slovensku koncom júna predstavuješ novú taliansku a veľmi populárnu prírodnú kozmetiku, ktorá z „chémiou“ nemá nič spoločné… Ako sa toto celé „stalo“ prosím ťa?

BB: Katka zlatá, to prišlo nejako „samospádom“ 🙂 V Taliansku som pracovala v lekárni a tam som sa „zoznámila“ s fytokozmetikou L’Erbolario a jej „sesterskými“ výživovými doplnkami Erbamea (Tie budeme mať v ponuke čoskoro). Nie je nič nové ponúkať v lekárňach prípravky na prírodnej báze. Vlastne prapôvodné liečivá boli rastlinného pôvodu. Momentálne určite aj u nás zažívame „návrat k prírode“, viac sledujeme zloženie ponúkaných výrobkov, nie sme ľahostajní k prírode. Ja som odjakživa bola priateľkou zvierat a milujem zeleň, rastliny a kvety. Keď som sa prvýkrát s mojim otcom ocitla na obchodnom jednaní v sídle spoločnosti L’Erbolario, ihneď som vedela, že toto je to, čo chcem v živote robiť.

Tvárou kozmetiky L’Erbolario na Slovensku je herečka Helena Krajčiová

Čo vlastne znamená „bio“ kozmetika – počúvame to dnes síce z každej strany, ale častokrát ani nevieme, že či je bio ako bio… Resp. povedz, na čo si dať pozor pri výbere kozmetiky, predovšetkým u malých detí… čítanie etikety? A čo hľadať v tom zozname nezrozumiteľných slov vlastne?

BB: Máš pravdu, je to celé komplikované 🙂 Dnes sa množstvo výrobcov hrá na „BIO“, lebo sa to „nosí“, ale ich prípravky často nespĺňajú ani kritériá klasických prírodných produktov bez zbytočných syntetických pomocných látok.

Celé portfólio prípravkov spoločnosti L’Erbolario je rastlinného pôvodu. Ponúkame aj bioekokozmetiku a línie certifikované COSMOS ORGANIC (napr. Delicalma na hyperreaktívnu a citlivú pleť a Goji s antioxidačnými prípravkami na celé telo). Tieto línie sú kontrolované Inštitútom pre etickú environmentálnu certifikáciu ICEA (Istituto Certificazione Etica Ambientale). Naše prípravky, teda aj pre deti, nie sú testované na zvieratách, sú 100% Made in Italy, kontrolované na obsah 7 kovov (nikel, arzén, olovo, kadmium, ortuť, antimón a chróm), neobsahujú suroviny z geneticky modifikovaných organizmov. Sú balené v obaloch z recyklovaných a ďalej recyklovateľných materiálov, napríklad z plastov z cukrovej trstiny. Vo výrobných halách spoločnosti L’Erbolario sa využíva energia z obnoviteľných zdrojov.

Všetky výrobky línie „Záhrada pre detičky“ boli formulované tak, aby vyhovovali špecifickým potrebám jemnej a citlivej pokožky dieťaťa. Účinné ingrediencie boli starostlivo vyberané, boli človekom používané už po stáročia, preto sa môžu pýšiť tradíciou nespochybniteľnej účinnosti a overenej bezpečnosti. Celý proces výroby a balenia podlieha najprísnejším hygienickým normám. Každá šarža podstupuje pravidelné mikrobiologické a fyzikálno-chemické kontroly. Je teda zabezpečená konštantná kvalita a stálosť. Prísne klinické testy na Univerzite v Pavii potvrdili optimálnu znášanlivosť všetkých výrobkov.

A teraz otázka na dávkovanie ( ako hovoria chlapi: dám si dva, nech to má grády 🙂 Platí toto napr. pri krémoch na vypnutie pleti alebo anticelulitídnych prípravkoch? Je pravda, že čím viac/častejšie si krém proti vráskam aplikujem, tým bude efekt lepší? 🙂

BB:  🙂To by sme si želali asi všetci. Každopádne prípravky treba používať pravidelne, prípadne ich účinnosť podporiť „pomocou z vnútra“, teda výživovými doplnkami, ktoré tiež čoskoro budeme ponúkať a rozhodne treba dodržiavať pestrú vyváženú stravu a zdravý životný štýl.

Taliansku kozmetiku L’Erbolario už kúpite aj na Slovensku, v Avion Shopping Centre v Bratislave.

Krásna, mladá moderná žena, minimalistka, zodpovedná ku sebe a svojmu okoliu – tak vnímam Katku Kopúnovú, zakladateľku mymylk.sk

Kati, teba som stretla prvýkrát vo Foodkúte, na škole varenia, ktorej si súčasťou. Tam som vďaka tebe objavila tajomstvo klíčkov. Dnes už viem, že okrem týchto (rôzne sa dajú kúpiť na tvojej webke sproutme.sk) si založila aj MyMylk – vyrábaš rastlinné mliečka všetkých chutí 🙂

Toľko projektov a aktivít že neviem ako to vôbec stíhaš- ale viem, že jedného menovateľa majú spoločného: lásku ku zdravej výžive.

 Tak daj tvoj príbeh – či o laktózovej intolerancii, detskej obezite alebo čokoľvek  pravdivé teba ku zdravému stravovaniu vlastne priviedlo?

 

 

KK: K zdravej strave ma nepriviedli moje vlastné problémy ale choroba v našej rodine. Keď mojej mamine pred 7 rokmi diagnostikovali rakovinu, bolo mi jasné, že jej musím pomôcť aj inak ako iba konvenčnou liečbou. Tak som sa začala venovať strave a naozaj ma to pohltilo. Nielen to, ako môže jedlo pomôcť pri rôznych zdravotných problémoch ale aj to, ako dobre chutí a aký pestrý môže byť jedálniček plný zeleniny, ovocia, strukovín a obilnín.

Pre koho sú rastlinné mlieka určené? A podľa čoho “vymýšľaš” ich zloženie?

KK: Pre každého 🙂 Primárne ich však vyhľadávajú ľudia s intoleranciou na laktózu alebo bielkovinu kravského mlieka a taktiež vegáni. Aj bežným ľuďom bez stravovacích obmedzení však môžu pomôcť odľahčiť jedálniček ale tiež priniesť nový, svieži vietor do jedál. Taká karfiólová krémová polievka s kešu mliekom alebo tekvicová s kokosovým chutí oveľa lepšie ako s tým klasickým.

Zloženie ide ruka v ruke s mojimi vlastnými chuťami a určite aj so sezónnosťou. V zime som napríklad robila vianočnú edíciu mandľového mliečka so škoricou, vanilkou a muškátovým orieškom a teraz cez leto robím kešu mliečko s jahodami alebo čučoriedkami. Kurkumové, matcha a kakao sú v ponuke počas celého roka. Tie sú najobľúbenejšie 🙂

 

Rozdiel medzi tvojimi rastlinnými mliečkami a v obchodoch je, že tvoje sú nepasterizované- však?

KK: Áno, ale nie len to. Krabicové rastlinné mlieka obsahujú často konzervanty a takmer vždy cukor alebo iné sladidlá. Navyše obsahujú iba veľmi malý podiel rastlinnej zložky. Zväčša to býva 3-5%, čo znamená, že v celkej obrovskej krabici vody je v tom lepšom prípade iba 5% mandlí alebo iných orieškov, či semienok. Takéto mlieka sú potom vodnaté a s malým obsahom rastlinnej zložky, ktorá je navyše upravená silnou pasterizáciou tak v sebe nenesú takmer žiadne vitamíny a minerály.

Môže mať niekto alergiu aj na rastlinné mlieko?

KK: Jasne. Ak má alergiu na suroviny z ktorého je vyrobené. Najväčším problémom tak môžu byť orieškové mlieka. V tom prípade si treba vybrať kokosové alebo konopné. O alergii na tieto dve suroviny som zatiaľ nepočula. Rovnako dobré a plné vápnika je aj makové, takže aj to je skvelou alternatívou oriešového v prípade alergií.

Teda sú vhodné aj pre tehotné a malé deti?

KK: Určite áno len pri deťoch treba byť opatrný. Keďže orechy sú silný alergén treba začať s kokosovým alebo ryžovým a s orieškovými opatrne aby sa u veľmi malých detí neprejavila nejaká silná reakcia na orechy. Taktiež makové sa pre malé deti veľmi neodporúča kvôli obsahu ópia, ktoré mak má. 

Katkine mliečka môžete ochutnať a kúpiť v starej tržnici (asi 2 soboty do mesiaca) alebo objednať a prídu Vám cyklokuriérom na stránke: mymylk.sk


A čo ďalej po materskej?

Niektorá má jasno: späť do (pôvodnej) práce. Ale čo ak tá pôvodná je ťažko skĺbiteľná s malým dieťatkom? Či už náplň, pracovná doba alebo prípadne časté cestovanie je pre vás zrazu nepredstaviteľné? 

Veľa mamičiek začne už na materskej premýšľať, čo by mohli robiť aj popri deťoch, možno dokonca skúsiť niečo iné. Poznám mamy, ktoré si spomenuli na svoje koníčky,  a vytvorili si z nich nakoniec aj podnikateľský (a v praxi fungujúci) plán. Niektoré sa dokonca vrhli na čosi úplne nové…

Zuzka Marečková je tiež mama, dnes už podnikateľka, ktorá si jednoducho nevedela predstaviť ten návrat “naspäť” a skúsila niečo nové. 

 

 

Zuzka, ty máš malé dieťa, donedávna si bola na materskej. Ako prišlo rozhodnutie že budeš podnikať namiesto návratu do pôvodnej práce?

ZM: Počas celej materskej sa to vo mne bilo, nevedela som či sa vrátiť, alebo začať robiť niečo sama. V oboch možnostiach som videla pre a proti. Preto som po materskej nastúpila do pôvodnej práce, zamestnávateľ mi poskytol výborné podmienky. Po čase som si ale uvedomila, že neviem poriadne zladiť prácu s rodinným životom, že aj popri part-time jobe je to „naháňačka“ a cítila som, že potrebujem viac slobody. Doma sme o tom často diskutovali.

Cez vianočné sviatky sme sa s mužom vybrali na prechádzku po dedine, v ktorej bývame a smiali sme sa na tom, aké je super mať čas na seba, rodinu, ísť sa takto prejsť kedy chceme, sami si organizovať čas a prácu. A tak sme sa opätovne vrátili k téme podnikania. Zhodli sme sa hneď v tom, že ak podnikať, tak jedine s niečím čo viem robiť aj sama, teda žiadne produkty ani služby, ktoré neviem ponúkať bez podpory iných ľudí.

V tom momente nám zaplo, že veď mám predsa mnohoročné skúsenosti z oblasti reklamy a že ich chcem odovzdať ďalej. Toto bola základná myšlienka, následne sme vymysleli celý projekt, o mesiac sme našli priestor, zapojili do projektu zaujímavých ľudí a momentálne stojíme pred otvorením prvého ročníka beskilled ad academy

Zuzkina beskilled akadémia
priestory beskilled poskytujú zázemie rôznym workshopom aj prednáškam

Je niečo, čo by si poradila iným maminám aby nezabudli zvážiť pri rozhodovaní sa: podnikať s malým dieťaťom alebo vrátiť sa naspäť do práce?

ZM: Moja pôvodná práca bola náročná na čas aj výkon. Vedela som, že nechcem chodiť domov neskoro večer, unavená, nestíhať sa starať o rodinu a ešte aj z domu kontrolovať maily a vybavovať zmeškané hovory. Ďalej som zvažovala to, že naša dcéra je po nástupe do škôlky častejšie chorá a že zamestnávateľ by mi asi dlhodobo netoleroval časté absencie. Na druhej strane, lákalo ma vrátiť sa aj do pôvodnej práce, pretože tam bol skvelý kolektív a predsalen je to istým spôsobom istota, že každý mesiac dostanete peniaze. Toto všetko som si dala na misky váh a rozhodla sa. Viem ale, že to je u každej matky inak, treba sa teda vždy rozhodovať podľa konkrétnej situácie, podmienok a možností.

Sú maminy, ktoré vedia, že by chceli vytvoriť niečo nové, vlastné ale nie je jednoduché prísť s nápadom ktorý bude aj v praxi fungovať (zarábať). Povedz prosím niečo o tom, ako prišiel  tvoj nápad s tým čo robíš?

ZM: V pôvodnom zamestnaní (reklamná agentúra) som riadila cca 20-členný tím ľudí a teda mala dlhoročné skúsenosti s organizovaním, riadením ľudí, a ich vzdelávaním. Toto je to, čo ma baví robiť a čo si myslím že robiť viem. Preto som sa rozhodla založiť vzdelávacie centrum, ktoré sa špecializuje na vzdelávanie ľudí pracujúcich v oblasti reklamy a marketingu. Môj nápad sa vyvíjal v čase ďalej. Najskôr to mala byt mikro akadémia marketingu a reklamy, dnes chystáme už aj digitálne kurzy, kurz fotografie, kaligrafie, písania scenárov a rôzne iné.  Počas budovania projektu beskilled som z priestoru vytvorila kreatívne miesto, ktoré dnes slúži aj ako miesto, ktoré si možno prenajať na rôzne tréningy, školenia, workshopy, teambuildingy, a pod.

Na čo sa najviac pri svojej práci tešíš a naopak, z čoho máš prípadne obavy?

ZM: Teším sa na zaujímé spolupráce, na to že tvorím niečo v svojom mene a podľa svojich predstáv, čo je pre mňa príjemný pocit. Obavy mám samozrejme z toho, že mi môj zámer nemusí vyjsť. Som však vďačná aj za tieto obavy, pretože ma udržujú v strehu.

Moja dcéra má 18. HURÁ!!!

… či? Malé deti malé starosti, veľké deti= veľké starosti?

Tak ja teraz neviem. Moja krásna dcéra mala pred pár dňami 18 rokov, tak si spomínam: keď mi ju v pôrodnici dali do rúk, taký malý batôžtek, a hľadela som na ňu – bože aká je drobná, musím na ňu dávať pozor a ochraňovať to krehké šťastie v “ľajblíku” a v plienkach… A ako sa o ňu obávam.  Rozmýšľala som ďalej: vlastne, neprestanem sa o ňu báť keď bude behať trojročná po pieskovisku, aha… ale ani keď bude mať 10, to bude ešte stále malé dievčatko… no ale aj keď bude mať 30 bude moje malé dievčatko! A vtedy mi to došlo: Ja sa ozaj neprestanem o ňu starať/báť/zaujímať/pomáhať jej doplňte si ľubovoľné sloveso – NIKDY.

TOTO je na celý život.

Dosť ma to zistenie vtedy vystrašilo. Lebo som si myslela, že keď dieťa vyrastie, rodič má “hotovo”. Ten pocit náhlej celoživotnej zodpovednosti za ďalší život ma úplne dostal. Povedala som si, že skúsim počkať do jej 18-ky, či sa niečo zmení. Samozrejme. Takmer nič, okrem toho že už niekoľko rokov nemusím platiť pestúnku keď s ňou nemôžem byť. Teraz ju musím prosiť, aby ona bola so mnou. A stále potrebuje moju podporu, ale inak ako pred rokmi.

Je samostatná, ale stále moje malé dievčatko.

Je múdra a ovláda gymnaziálnu matematiku neporovnateľne lepšie sko ja (kedysi aj teraz), ale stále moje malé dievčatko.

Maľuje sa, má frajera ale stále moje malé dievčatko.

Myslím, že keď dám update tohto postu o ďalších 18 rokov (ak sa dožijem), asi bude stále moje malé dievčatko…. no dobre, možno dievča 🙂

A viete, čo je na tom to najlepšie? Presne to, čo ma v pôrodnici vydesilo: Že ÁNO, decká máme naozaj – či už fyzicky blízko alebo ďaleko do seba – ale stále na celý život v sebe.

Katka, RASTIEME

Privítajte jar zdravými klíčkami :)

Vedeli ste, že klíčky sú zelenina, ktorá sa svojou nutričnou hodnotou vyrovná mäsu, svojím obsahom vitamínu C konkuruje rajčinám, a sú super zdrojom antioxidantov, chlorofylu, vlákniny, minerálnych látok a proteínov? 

Ja nie, kým som nedostala nakličovací pohár so semienkami reďkovky vo Foodkúte (nové Jeminé) a čo-to som si prečítala.

Klíčky si môžete vypestovať kdekoľvek a kedykoľvek; vybrať si môžete reďkovku, fazuľu, horčicu, špaldu, mungo, žeruchu či rukolu a iné… na to aby ste semienka “prebudili” stačí teplo a voda. Za 3-5 dní je to hotovo! Môžete si ozdobiť jedlo (polievku, mäsko či chlebík s nátierkou) a dobrú chuť!

Jednoduchý  návod prikladám – viď dolu.

…A mám zelenú a jedlú výzdobu už pred veľkou nocou 🙂 ak sa poponáhľate , ešte to stihnete 🙂

Návod na prípravu nakličovacieho pohára a dopestovanie domácich klíčkov:
1. Do zaváraninového pohára nasypte 2 čajové lyžičky semienok redkvičky
2. Zalejte vodou asi do polovice pohára
3. Otvor pohára zakryte plátkom gázy
4. Gázu upevnite gumičkou alebo špagátom

 

5. Po 8 hodinách vylejte z pohára vodu. Semienka redkvičky
zachytí gáza a tak zostanú v pohári.
6. Semienka udržujte vlhké pravidelným preplachovaním cez
gázu. Preplachujte ideálne 2x denne.
8. Najlepšie chutia na kvalitnom chlebíku, v šaláte alebo ako
ozdoba krémovej polievky. Alebo ich kľudne zakusujte k mäsu, bude vám lepšie tráviť

Tu si pozrite videjko ako semienka rástli 🙂

Dobrú chuť, a majte veselú Veľkú noc!

ČO treba vybaviť (nielen) na úradoch pred svadbou, pôrodom, či nástupom do školy/škôlky a podobne?

Aj vy patríte medzi tých, ktorí dlho a niekedy márne hľadajú potrebné informácie týkajúce sa rôznych záležitostí okolko detí?  Na čo ne/mám nárok, v prípade že …. A kde mám ísť ak potrebujem vybaviť to či ono …

A ak už aj na nejaké informácie natrafíte, máte pocit akoby ste čítali po latinsky, resp. pani na úrade kde ste si prišli po radu má výrazne španielsky akcent a nerozumiete jej? 🙂 Prípadne sa informácie z viacerých zdrojov ani nezhodujú? 

Mamina dvoch detí, ktorá sa rozhodla, že pomôže mladým rodičom zorientovať sa pri situáciách, ktoré v dnešnej rodine môžu nastať a napísala aj knihu, Praktický sprievodca pre rodičovJUDr. Majka Dvončová, mi venovala jeden rozhovor na túto tému.

Majka, si autorkou knižky Praktický sprievodca pre rodičov, a v súčasnosti pomáhaš mladým rodičom zorientovať sa v otázkach právnych a administratívnych záležitostí týkajúcich sa vybavovania na úradoch, OČerky, zápisy do MŠ a podobne.
Je toho veru veľa čo jeden rodič ani netuší že nevie 🙂 A niekedy hľadá a nevie ani kde…. S akou otázkou od rodičov sa najčastejšie stretávaš? resp. otázkami?
 
MD: Otázok je veľa, závisí od toho, aké staré dieťatko rodičia majú alebo či dieťa ešte len čakajú. Časté otázky sú napríklad tieto:
– čo všetko je potrebné vybavť po narodení dieťaťa, ktoré úrady pobehať, na aké peniažky od štátu majú rodičia nárok
-maminy sa pýtajú, ako dlho trvá materská, či budú mať nárok na materskú, otcovia zas či môžu poberať materské i oni
-maminy, ktoré sa plánujú vrátiť do práce zaujíma, či im musí zamestnávateľ držať pracovné miesto, ako majú oznámiť návrat do zamestnania, čo robiť, ak im nevezmú dieťa do škôlky, či môžu zostať s dieťaťom doma…
-keď sa rodičia nevedia dohodnúť na mene, priezvisku dieťaťa, na starostlivosti o dieťa, čo robiť ďalej?
Sú na tom inak tehuľky? čo sa najčastejšie pýtajú ženy pred pôrodom?
MD: Tehotné ženy nie sú výnimka. Nepripravujú sa iba na pôrod, ale bohužiaľ i na všetku administratívu, ktorá je s narodením dieťaťa spojená. Budúce mamičky si niekedy už vopred povypisuú všetky tlačivá a pripravia to otcovi dieťaťa, lebo väčšinou tá administratíva po narodení dieťaťa čaká práve oteckov. Behajú z jedného úradu na druhý, všade im dajú kopec tlačív.
Budúce mamičky obvykle zaujíma to, kde majú vybaviť rodný list, aké peniažky dostanú od štátu po narodení dieťaťa (tu je zaujímavé tzv. kočíkovné vo výške 830 eur) alebo napríklad od zamestnávateľa alebo obce. Niektoré mamičky však rozmýšľajú aj do budúcnosti a pýtajú sa ako sa prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku.
 
 Čo odporúčaš mladým rodičom – kde nájsť najrelevantnejšie informácie ohľadom právnych vecí a záležitostí týkajúcich sa úradov? Alebo: na koho sa kedy obrátiť?
MD: Samozrejme mojim cieľom je, aby našli rodičia / budúci rodičia všetky potrebné informácie na mojej web stránke www.pravneprerodica.sk. Postupne dopĺňam informácie na webku, čítam si mamičkovské fóra, všímam si otázky, ktoré ich zaujímajú, s čím bojujú, čo hľadajú aby som to ho mohla spracovať do jednotlivých článkov. Sledujem taktiež web stránky rôznych úradov, kde zverejňujú praktické oznamy pre rodičov. Každý úrad však rieši iba svoju agendu, čo je mnohokrát problém a rodič naozaj nevie, či má kompletné informácie.
V kníhkupectvách je taktiež možné nájsť moju publikáciu Praktický sprievodca pre rodičov, ktorý by mal rodičom poskytnúť prehľad všetkej admnistratívnej a sčasti právnej agendy súvisiacej s rodičovstvom. Kapitoly v knižke sú rozdelené v časovom slede tak, aby sprevádzali ženu už od momentu, keď zistí, že je tehotná (ako prvé je napríklad uvedená informácia, kde je potrebné tehotenstvo nahlásiť atď.), následne čo všetko poriešiť po tehotenstvo, až napríklad do momentu, keď končí rodičovská dovolenka a ona sa vracia do práce.
Rodičia obvykle riešia administratívu, ktorá spadá do kompetencie Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny www.upsvar.sk.
 
 
Kde zoženiem tvoju príručku? 🙂 
MD: Moja príručka je stále k dostaniu v kníhkupectvách, a to v kamenných obchodoch aj e-shopoch.

Necháte deti doma pomáhať?

Prejavilo už vaše, hoci aj maličké dieťa ochotu doma pomáhať (napr. s praním, vešaním prádla, zmývaním a podobne?

Nechali ste ho? Aj keď zababralo práve vyleštené zrkadlo, alebo rozpackalo vodu po podlahe s handrou v domnení, že ono to urobí minimálne tak dobre ako vy?

Samozrejme, že ho potom preleštíte /zmyjete znova (ideálne aby sa drobec nepozeral, že “opravujete” jeho prácu). Ale viete čo? Keď mu dáte priestor, zanedlho to SKUTOČNE urobí minimálne TAK dobre ako vy 🙂

Česká autorka bestselerov o výchove, detská klinická psychologička Lidmila Pekařová ku tomu dodáva: „Samozrejme, že my to urobíme lepšie a rýchlejšie. Lenže my potrebujeme naše deti aj za niečo pochváliť!”

 

Deťom tak rastie skutočné sebavedomie, nehovoriac o tom, že ich tak vedieme k zodpovednosti a spolupatričnosti v rodine a domácnosti, a pomáhanie im pripadá samozrejmé, vo vyššom veku z nich nevychovávame princov a princezné s full servisom od mamy.

Ako tvrdí doktorka Pekařová, deti do 6 rokov by mali v domácnosti pomáhať (t.j. podávať štipce a podobné jednoduché “úlohy”) a od 6 rokov by malo mať každé dieťa svoju aktivitu- dve (podľa veku), za ktorú bude zodpovedné (vynášanie smetí, jednoduchý nákup, vyloženie riadu z umývačky a pod.).

Keď môj 3-ročný syn prejavil záujem o vysávanie, nedal mi šancu – musela som mu dať priestor. Zatiaľ to považuje za hru a baví ho to. Po čase trpezlivého vysvetľovania, že nestačí “šúchať tyčkou” ako to volá 🙂 iba hore-dolu na jednom mieste, postupne pri hre prišiel na to/ prijal, ako sa to “má” robiť, počúval, a dovolím si tvrdiť, že dnes ako 4-ročný dokáže povysávať (svoju) izbu. To platí aj o vešaní prádla a nakladaní práčky.  Samozrejme, stále asistujem (a prádlo na šnúre potajomky trošku ponaprávam). Hračkárske vysavače a práčky zaujali iba na nejakú chvíľu. Nedávno prejavil záujem o nakladanie riadu do umývačky. Trvá nám to raz tak dlho, ale ja verím v jeho schopnosti aj tomu, že mu to vydrží aj v puberte, ak ho budem podporovať 🙂

Možno je moje dieťa trošku iné,  ako ostatné, dobre; veď vlastne každé je iné, ale aj tak/ alebo vlastne aj preto ma zaujíma – ako ste na tom vy? Chcú vaše deti doma pomáhať? A dovolíte im?

Jedno inšpiratívne video z rozhovoru Nevýchovy a Jardy Dušeka odporúčam aj na túto tému.

Krásny deň,

Katka, RASTIEME

 

 

Extatický pôrod – realita alebo oxymoron?

Sú ženy, ktoré hovoria, že pôrod bol pre ne “zážitok”. Môže byť pôrod – o ktorom odborníci tvrdia, že intenzita bolesti je zhruba ako keď sa lámu človeku kosti (niekoľko naraz) – príjemným zážitkom? Sú hypnopôrody len marketingový ťah, alebo je to naozaj o individuálnom vnímaní reality (a samozrejme aj prahu bolesti a ďalších faktoroch) – u každej ženy INAK?

Faktom je, že naozaj medzi nami sú ženy, ktoré sú živým dôkazom toho, že pôrod môže byť naozaj pekný a takmer bezbolestný – aj vďaka vedomej príprave naň.

Ako sa dá pripraviť myseľ a telo na pôrod, a ako funguje program Extatický pôrod som sa rozprávala so zakladateľkou tohto programu, Veronikou Kopeckou.

Veronika, ty si profesionálna členka Hypnopôrodnej asociácie a certifkovaná lektorka Hypnopôrodu. Absolvovala si individuálne školenie s Katharine Graves, ktorá je zakladateľkou kurzov Hypnopôrodu v Anglicku a tiež aj školenie pre duly u svetoznámeho lekára Dr. Michela Odenta a Liliany Lammers v Londýne. Čo ťa priviedlo na túto cestu?

VK: Na túto cestu na priviedlo moje tehotenstvo a krásny pôrod môjho syna. S pojmom hypnopôrod som sa stretla prvý krát v Anglicku, kde som 4 roky študovala a pracovala. Môj prach bolesti je veľmi nízky, dokonca ma aj trhanie obočia bolí a keď som zisťovala, čo to vlastne je ten zvláštny názov Hypnopôrod, už vtedy som si povedala, že to chcem keď budem tehotná. Keď som zostala tehotná, tak som absolvovala kurz hypnopôrodu. Keďže som v 9 mesiaci ešte štátnicovala, tak som začala precvičovať techniky hypnopôrodu 2 týždne pred pôrodom a pre mňa to stačilo. Mala som svoju predstavu, ako by mal vyzerať môj pôrod, ale samozrejme vždy sa môžu vyskytnúť aj rôzne špeciálne okolnosti a tak som bola pokojná a naozaj som dôverovala, že to zvládnem, aj keby som mala ísť nakoniec rodiť cisárkym rezom. Môj pôrod bol naozaj nádherný a po pôrode som si povedala, veď toto musí vedieť každá žena o tomto! To je krása! Pôrod vôbec nemusí byť príšerný a hrôzostrašný. Po 4 mesiacov študovania prišla za mnou do Bratislavy zakladateľka Hypnopôrodu vo Veľkej Británií Katharine Graves (viď obrázok a absolvovala som s ňou týždenný individuálny výcvik. Peťko, môj syn, mal vtedy 5 mesiacov. Moja mamina prišla za mnou a veľmi mi pomáhala, kočíkovala Peťka, nadojčila som ho a potom zase spinkal, takže dalo sa to krásne zvládnuť. Úspešne som zvládla skúšky a získala som diplom a stala som sa členkou hypnopôrodnej asociácie vo Veľkej Británií. Od roku 2013 vyučujem predpôrodnú prípravu a stalo sa to mojou vášňou. Táto téma Vás prinúti stále skúmať a študovať a každá žena je iná a každé tehotenstvo je iné. Mám rada, to čo robím.

 Si zakladateľkou programu Extatický pôrod. Ako správne porozumieť prívlastku “extatický” pred slovom pôrod (ktoré vyvoláva u 99% žien v predstavách strach a bolesť)?

VK: Extatický pred slovom pôrod si môžete vysvetliť ako zážitok plný extázy, radosti a potešenia. Je to stav náhlej, intenzívnej a silnej emócie. Napísala som Ebook, ktorý si môžu maminky stiahnuť zdarma na mojej web stránke a tam sa dočítajú základné kroky k tomu, ako zažiť extatický pôrod a že potešenie je jedným z krokov ako to zažiť.

Na rôznych školeniach, ktoré som absolvovala sa slovo extatický (v angličtine ecstatic) používa veľmi často v súvislosti s pôrodom. To slovíčko ma veľmi zaujalo, že som ho použila pre svoju značku. Je zaujímavé a iné a prinúti človeka vyhľadať, čo to vlastne myslím tým extatický 🙂

Ako funguje tvoj program?

VK: Vytvorila som prvý Online kurz predpôrodnej prípravy na Slovensku, vďaka ktorému bude budúca maminka v harmónií pred pôrodom, počas neho a po pôrode. Po absolvovaní kurzu bude informovaná, ale nie príliš preinformovaná a bude sa tešiť na pôrod.

Kurz som zostavila do 6 kapitol:

  1. Moje telo je pripravené na pôrod
  2. Moja myseľ je pripravená na pôrod
  3. Hypnopôrodné techniky
  4. Viem všetko o pôrode
  5. Po pôrode vášho dieťatka
  6. Bonusové videá.

Obsahuje 47 videí, skoro 6 hodín, relaxácie v mp3, podcasty, súhrn ku každej kapitole a workbooky v pdf. Bližiše o jednotlivých kapitolách si môžete prečítať v curriculum kurzuKurz je prístupný do konca života, takže sa môže maminka vrátiť vždy späť k téme, ktorú si potrebuje znovu prejsť.

Zen Hypnopôrod je pre ženy, ktoré vedia o pôrode dostatok, ale chceli by iba precvičovať pomocou relaxácií, takže si môžu stiahnuť relaxácie v mp3.

Obľúbené sú aj Skype kurzy Hypnopôrodu pre maminky, ktoré sa nemôžu zúčastniť skupinového kurzu alebo žijú mimo Slovenska a preferujú predpôrodnú prípravu v rodnom jazyku. Je to výborné a je to individuálne a vieme sa venovať témach, ktoré potrebuje hlbšie prebrať a samozrejme sa aj veľa najsmejeme.

Berú si ťa aj k pôrodom svoje klientky?

VK: Absolvovala som aj kurz pre duly u svetoznámeho pôrodníka Michela Odenta a argentínskej duly Liliany Lammers a bola som pri pár pôrodoch a som aj dulou na telefóne 🙂

Čo je podľa teba najdôležitejšie pri príprave na pôrod?

VK: Odstrániť aj ten najmenší strach alebo obavu, ktorú maminka pociťuje a ukľudniť sa a dôverovať svojmu telu a celému tomu pôrodnému procesu.

Viac o Veronike sa môžete dočítať TU, prípadne sa prihlásiť na kurz (či už skupinový alebo individuálny kliknutím SEM.

Je to naozaj ľahké fotiť novorodenca?

Veď to je hračka, odfotiť spiace bábo… alebo?

Kristina Bilousová (Infanta Photostudio) sa primárne už roky venuje novorodeneckej a tehotenskej fotografii. V čom je iná novorodenecká fotografia v porovnaní s fotografovaním starších – aj niekoľkomesačných bábätiek?

 

Napríklad aj v tom, že novorodenec – cca do 6 týždňov väčšinu času prespí, hm, no alebo by mal…. Spiace bábätko potom fotografka “upraví”, špeciálne zabalí a napózuje. Tieto majú vždy na fotkách zatvorené očká. U starších bábätiek toto už býva problém, a napríklad fotografie na štýl Anne Geddes už nie je možné nafotiť s väčším bábätkom.

Správne napózovanie spiaceho novorodenca ale vyžaduje špeciálny tréning a skúsenosť. Ako sama Kristina hovorí: “najdôležitejšia je pri práci bezpečnosť novorodenca”. NIektoré “pózy” sa fotia na viackrát a je potrebné ich upraviť v špeciálnom grafickom programe.

Čo vtedy ale keď bábätko nie a nie zaspať?

Veľakrát prídu rodičia a bábätko plače alebo je práve hore. Keďže sú to vždy vlastne čerství rodičia, Kristina sa často stretáva s podobnými situáciami (ako sa sama smeje, radí aj mamičkám s problémami s bradavkami a podobne). Častokrát sú to koliky, prečo takéto maličké bábätko plače, kedy pomôžu kvapky pre bábätká. Ale sú aj chvíle keď mrňús je hore a veru sa mu neche do spania …. a vtedy má Kristina poruke napríklad aplikáciu, ktorú pre ňu vyrobil na mieru jej manžel: volá sa Sleep Shusher, a je určená pre uspávanie bábätiek – vtedy jednoducho pustí zvuk tlkotu srdiečka alebo šum plodovej vody. A za pár minút: hotovo 🙂

 

Na utíšenie malinkého bábätka pomáha aj špeciálny hmat – kedy sa mu stisnú rúčky na hrudi, pod bradou mu podopriete hlavičku a držíte ho medzi nožičkami ako by vo vzduchu. Do 10 sekúnd sa utíši vraj každé dieťa na svete, a vtedy má mamička čas zauvažovať, čo bábätku je, a – prípadne sa sama ukľudniť 🙂 Tento hmat “objavil” doktor Robert C. Hamilton – pozrite názorné “ukľudňovacie” video kliknutím sem.