Keď sú bábätká a rodičia v úzkych

Viete čo robiť keď sa vaše dieťatko dusí alebo ak sa stane úraz? Kedy už volať pomoc?

Aj o tom sme sa zhovárali s PhDr. Annou Faborovou, ktorá už sedem rokov vedie kurzy pre rodičov: Prvá pomoc pre deti v domácnosti, Kurz v Slovenskom Červenom Kríži – Inštruktor prvej pomoci, a pôsobí na Strednej Zdravotníckej škole v Bratislave, kde vyučuje v študijnom odbore zdravotnícky asistent a diplomovaná všeobecná sestra.

 

Pani doktorka, čo najčastejšie zaujíma rodičov na vašich kurzoch prvej pomoci?

AF:Zaujíma ich úplne všetko. Podrobne im vysvetľujem čo sa môže všetko ich dieťatku stať, vysvetľujem prvú pomoc pri život ohrozujúcich stavoch, vysvetľujem im veľmi podrobne ako volať na linku tiesňového volania a ako viesť tento rozhovor. Na kurzoch sa dozvedajú s kým na tejto linke hovoria a akým spôsobom im operátor s poskytovaním prvej pomoci pomôže. Na to, aby vedeli jeho slová a rady realizovať je samozrejme potrebné aby takýto kurz absolvovali a nacvičili si ako zistia, či ich dieťa je alebo nie je bezprostredne ohrozené na živote. Nacvičia si aj resuscitáciu dieťaťa aby v krajnom prípade dokázali zvládnuť aj takúto situáciu. Kurzy, ktoré rodičia absolvujú je dobré si z času na čas zopakovať a výkony si znova precvičiť nakoľko vedomosti bez opakovania veľmi ľahko zabúdame a usmernenia pre poskytovanie prvej pomoci sa každých päť rokov prehodnocujú a podľa toho či sa ukázali ako účinné alebo neúčinné zostávajú alebo sa menia. Vypracováva ich ERC – Európska rada pre resuscitáciu. Stáva sa teda, že vedomosti, ktoré sme nadobudli napríklad v krúžku prvej pomoci na základnej škole už nie sú aktuálne.

 

Aké sú najčastejšie úrazy u detí v domácnosti?

AF: Najviac úrazov sa stáva práve v domácnosti a v rámci domácnosti je tým miestom kde sa stávajú kuchyňa. Kuchyňa nám zároveň poskytuje aj najväčšie možnosti na poskytovanie prvej pomoci. Tam tečie studená voda, ktorá je nevyhnutná pri popálenine, tam máme zvyčajne umiestnenú aj domácu lekárničku. V domácnosti sa stáva asi 50% úrazov u detí vo veku do 6 rokov. Najčastejšie sú to popáleniny, úrazy ostrým predmetom alebo dusenie sa cudzím telesom, pomliaždeniny, otravy a otvorené rany. Ako to u detí býva na vine je ich zvedavosť.  Vekom sa  menia druhy úrazov a miestom úrazov sa viac stáva ulica alebo príroda. Čo je najhoršie často sú to úrazy smrteľné. Súčasťou prvej pomoci je aj prevencia úrazov. Preto treba na deti vždy dohliadať a v domácnosti urobiť opatrenia na prevenciu úrazov. V dnešnej dobe sú dostupné rôzne bezpečnostné prvky do domácnosti vďaka ktorým sa dá úrazom efektívne predchádzať.

Je lekárnička prežitok? resp. čo by mal mať doma každý rodič pre potrebu v prípade úrazu hlavne malých detí?

AF: Lekárnička v domácnosti je nevyhnutnosť. Určite treba mať doma nejaký dezinfekčný prostriedok na rany, rýchloobväz, leukoplast, trojrohú šatku, nožnice s tupým hrotom, sterilné ovínadlo, elastické ovínadlo, pinzetu, samozrejme teplomer. Je vhodné mať doma aj nejaký repelent, gél po uštipnutí hmyzom, najmä v lete. Treba si však uvedomiť, že tak ako dospelý aj dieťa môže mať alergickú reakciu tak na dezinfekčný prostriedok ako aj na leukoplast. Použitie čohokoľvek a akýkoľvek úraz si vyžaduje dohľad nad dieťatkom. Miesto na lekárničku je zvyčajne v kuchyni, je vhodné si ju brávať aj na výlety a pravidelne kontrolovať jej obsah a dopĺňať ho.

Má podľa Vás dnes zmysel investovať pri zdravých bábätkách do populárnych senzorov dýchania? Resp. poznáte prípady kedy naozaj zachraňoval/zachránil?

AF: Všetko má zmysel. Každý rodič sa o svoje dieťa bojí a robí všetko pre to aby malo šťastný život a aby bolo zdravé. Od pediatrov viem, že veľké percento signálov, že dieťatko nedýcha bolo len planým poplachom. Ani životné poistenie neuzatvárame preto, že ochorieme alebo budeme mať úraz. Preto je to poistenie. Senzory dýchania sú takou poistkou. Odporúča sa používať ho u detí, ktoré sú predčasne narodené, alebo u detí, ktorým už straší súrodenec zomrel na syndróm náhleho úmrtia dojčiat. Názory na používanie senzorov sú rôzne. Ja osobne, keby som mala teraz malé dieťa určite by som si ho kúpila.

Prídite na workshop O BRUŠKU S LÁSKOU a vypočujte si prednášku od PhDr. Anny Faborovej, a dozviete sa omnoho viac potrebných informácií.

Čo znamená zdravá strava pre tehuľky a kojacie mamičky?

... a na ďalšie veci sme sa opýtali Anettky Vaculíkovej, ambassádorky Jamie Oliver FOOD FOUNDATION na Slovensku.

 

 

Anettka, ty si súčasťou Jeminé, spoločnosti, ktorá ako jedna medzi prvými začala poskytovať zdravé stravovacie služby rôznym zariadeniam, škôlkam a pod., organizuje školy zdravého varenia, okrem iného aj pre maminy či rodiny s deťmi. Čo mamičky na vašich kurzoch najviac zaujíma?

AV: Mamičky k nám väčšinou chodia na kurzy pretože si chcú ozrejmiť, ako správne začať s príkrmami, alebo čo dobrého a zdravého navariť a naservírovať svojím drobcom na desiatu či obed. Naše kurzy sú nielen praktické ale aj teoretické, snažíme sa s lektormi odovzdávať dôležité informácie, vďaka ktorým sa budú maminy v kuchyni cítiť istejšie a detičky budú mať z tuhej stravy radosť a tešiť sa na ďalšiu a ďalšiu porciu. Najčastejšie sa stretávame s tým, že prvomaminy potrebujú nabrať istotu v tom, ako potraviny kombinovať, čím vôbec začať, ako a kedy urobiť prvé alergénové okno, či ako variť pre celú rodinu z rovnakého potravinového základu. Ja osobne som tiež prvomama a veľmi sa už teším sa varenie pre dcérku a neskôr aj s dcérkou.

Áno, ty si nedávno porodila, koľko si pribrala? Obmedzovala si sa v tehotenstve v strave? Resp. Jedla si ináč ako pred tehotenstvom?

AV: Počas tehotenstva som pribrala 11kg a po pôrode som mala tri navyše, a po pár ďalších dňoch som už mala o kilo menej ako pred tehotenstvom. Okrem toho, že sa mi ukľudnili hormóny, stiahla maternica, tak som aj začala zo seba vydávať oveľa viac energie, pohybom a nosením dcérky. Išlo to samo, vôbec nič som nerobila cielene preto, aby som schudla. Už dlhé roky sa stravujem prevažne zdravo a vyvážene, ale v tehotenstve sa mi chute zmenili. Dennodenne vyhrávali sacharidové jedlá, najmä chlieb, ryža a cestoviny (celozrnné, špaldové, ražné) a zelenina, čo som pred tým v takejto miere nikdy veľmi nejedla. Napríklad smoothies a kašovité jedlá mi neboli pochuti celé tehotenstvo, ovocie som prvé tri mesiace jedla veľmi málo. Ale kvalitné mäso priebežne celú dobu. Mliečnym výrobkov bez živej kultúry sa výhýbam úplne prirodzene už dlhé roky. Časom sa to všetko upravilo, druhý trimester som jedla takmer všetko, čo pred tehotenstvom, ale v treťom mi už z jedla bývalo ťažšie, takže som sa snažila jedálniček odľahčiť o ťažkostráviteľné jedlá. Mne v 24.tt diagnostikovali tehotenskú cukrovku, pretože moje telo nebolo zvyknuté na cukor v takej miere (vyhýbam sa mu už dlhé roky) a tak zareagovalo na test pozitívne. Preto som aj pravidelne musela chodiť na lekárske prehliadky. A dokola sa ma všetci lekári pýtali, čo som v strave kvôli diagnóze zmenila. No ja som jedla v podstate stále rovnako a testy som mala vždy tak či tak (aj bez obmedzení v strave) v norme, čomu sa samozrejme čudovali. Základ je mať dobré stravovacie návyky (a trošku asi aj gény.), potom naozaj netreba riešiť žiadne diéty a špeciálne úpravy jedálnička. 

 

 

 

 

 

 

 

Sú  mliečne kokteily tzv. smoothies naozaj zdravé a vhodné aj pre tehuľky?

AV: Mne smoothies vôbec nešli na chuť, ale určite sú zdraviu prospešné. Aj keď samozrejme závisí od toho, čo si do toho mixéru tehuľka dá. Odporúčam skôr tie zelené, kde je menej ovocia/fruktózy a veľa vitamínov a chlorofylu. Fajn je najmä to, že v takejto verzii často človek skonzumuje zeleninu a ovocie v oveľa väčšej miere ako keby to malo byť napríklad vo forme šalátu. Takže aj prísun vitamínov a živín je pre telo vyšší a prínosnejší. Kokteily vôbec nemusia byť mliečne, je veľmi chutné a ľahšie stráviteľné nahradiť mlieko rastlinným nápojom z ryže, špaldy alebo pohánky či kokosu.

Zase trošku iná situácia asi nastáva po pôrode… Môže reálne strava kojacej ovplyvniť bábatko tak ako sa o tom často hovorí?

AV: Ja si musím všetko na vlastnej koži vyskúšať takže som samozrejme priebežne (najmä prvé týždne) vynechávala potraviny, ktoré nafukujú, zaťažujú trávenie, sú exotické alebo štipľavé. Striedala som to a prelínala s dňami, kedy som jedla úplne všetko. A zo skúsenosti môžem poznamenať, že na bábätku nebolo vôbec badať rozdiel. To, či ju bolelo alebo nebolelo bruško, či mala alebo nemala na telíčku nejaké fliačiky vôbec nesúviselo s tým, čo som jedla. Skôr zastávam názor, že treba jesť všetko, vyvážene, s radosťou a nestresovať sa, pretože vtedy sme v psychickej nepohode, ktorá môže napáchať oveľa viac škody ako keď si raz za čas dáte aj sushi so surovou rybou, pošírované vajíčko, alebo pomaranč, či paradajky.

Prídite na workshop O BRUŠKU S LÁSKOU a vypočujte si CELÚ prednášku Anettky Vaculíkovej, a dozviete sa omnoho viac potrebných informácií.

Predpôrodná príprava a popôrodná starostlivosť: čo sa za tým skrýva?

Boli sme na návšteve vo Vitalclinic, kde sa o budúce mamičky starajú odborníci nielen pred pôrodom ale aj po ňom. 

A tak vznikol tento rozhovor… pre všetky maminy, ktoré zaujíma, ako sa o seba starať, a čo robiť ak už prídu ťažkosti a ako môže fyzioterapeut pomôcť:

Ako fyzioterapeuti sa často stretávate s rôznymi problémami tehotných žien a žien po pôrode. S čím najčastejšie prídu za vami?

Vitalclinic: Keďže v poslednom čase sa začala viac rozoberať téma vytŕčajúceho bruška, čiže diastázy, najčastejšie sa na nás obracajú ženy po pôrode práve s týmto nielen kozmetickým, ale aj funkčným problémom tela. Avšak v niektorých prípadoch je možné problémom, ktoré ženy po pôrode trápia, predísť v prípade prípravy budúcich mamičiek už v tehotenstve, či najlepšie ak je tehotenstvo plánované, pred otehotnením. Obdobie tehotenstva každá žena prežíva iným spôsobom.  Navštevujú nás tehotné ženy z hľadiska prevencie, no i tie, ktoré už začínajú pociťovať bolesti v oblasti krížov, či úponových bolestí v oblasti bruška a panvy. Snažíme sa im počas rehabilitácie podať čo najviac užitočných informácii, aby si vedeli poradiť aj samé doma a cvičenie zaradili do denného režimu.

Je diastáza dnes častý alebo menej zriedkavý jav?

Vitalclinic: Ako už sme spomínali, problém diastázy sa začína pomaly odkrývať širšej verejnosti mamičiek i lekárov. Bohužiaľ sa stáva viac častým javom, než zriedkavým. Stále je mnoho žien,  ktoré sa s týmto pojmom ešte nestretli, preto aj my sme radi, že sa môžme podieľať určitým spôsobom nielen na rozšírení informovanosti o diastáze, ale taktiež z časti jej prevencii a riešeniu prostredníctvom špecializovaného cvičenia. Ide o systém jednoduchých cvikov, pri ktorých sa postupom času zvyšuje ich náročnosť. Dôležité je spomenúť, že ak sa žena rozhodne zabojovať s diastázou, musí počítať s každodenným disciplinovaným tréningom.


Je dobré ak sa žena začne venovať svojmu telu preventívne aj ak nemá žiadny problém a cíti sa výborne alebo stačí ak príde za vami až keď ju niečo bolí a trápi?

Vitalclinic: Samozrejme najlepšie je, ak sa žena venuje svojmu telu a zdraviu kontinuálne neustále. Preto je dobré, ak podstúpi funkčnú diagnostiku ešte v čase, ak ju nič nebolí, pretože aj keď nepociťujeme žiadne bolesti, býva daný problém “skrytý”, postupne sa nabaľuje a až po určitom čase sa prejaví najčastejšie ako bolesť. Vtedy je však cesta k navráteniu stavu bez bolesti častokrát dlhšia a o to intenzívnejšia. Z pohľadu fyzioterapeuta by sme poradili, aby sa ženy zamerali viac na prevenciu a predchádzali tak možným budúcim ťažkostiam.

Ak chce žena ku vám prísť, potrebuje odporučenie od gynekológa alebo všeobecného lekára alebo sa môže rovno obrátiť na Vás?

VitalclinicV prípade akýchkoľvek problémov alebo nejasností nás môžu ženy navštíviť bez odporučenia od lekára. Ale veľmi sa tešíme, ak sa stretneme s multidisciplinárnou spoluprácou, kedy gynekológ, či iný lekár doporučí práve našu kliniku, najmä z dôvodu dobrých skúseností a referencií. Okrem toho sa snažíme vždy vyhovieť klientkám čo sa týka termínu, aby sa k  nám dostali čo možno najskôr a rovnako, aby sme našli vyhovujúci čas.

Prídite na workshop O BRUŠKU S LÁSKOU a vypočujte si CELÚ prednášku profesionálnych fyzioterapeutov, a dozviete sa omnoho viac zaujímavých a potrebných informácií pre budúce mamičky.

Milé budúce mamičky,

vitajte na našom blogu, kde sa nájdete rôzne informácie o tehotenstve, pôrode, stravovaní a cvičení a všetkom ďalšom, o čom sa bude prednášať aj na pripravovanom podujatí pre budúce mamičky, O brušku s láskou.ktoré sa bude konať v novembri. Pre viac informácií, kliknite sem.

Ako prvý zverejňujeme krátky rozhovor s MUDr. Denisou Marcišovou, gynekologičkou a pôrodníčkou zo Sanatória Koch v Bratislave, v rámci témy prednášky, ktorá odoznie na podujatí  11.11. v Bratislave.

 

Pani doktorka, máte skúsenosti s rôznymi pôrodmi, alternatívnymi či pôrodmi v hypnóze… dá sa rodiť bezbolestne a pritom „prirodzene“?

DM: Najprv by som chcela upozorniť, že moje pracovisko sa nepokladá za “alternatívnu” pôrodnicu, v podstate nikde nie je definované, čo je pôrod “normálny” a čo “alternatívny”.  Pri hypnopôrode sa  predpokladá, že žena si navodí stav uvoľnenia mysle, a tým sa podporí vylučovanie oxytocínu a endorfínov. Pri hypnopôrode by žena nemala vnímať kontrakcie ako bolesti, ale ako “vlny”. Je dôležité povedať, že každá žena je iná a každá má iný prah bolesti.

Sú ženy, ktoré kontrakcie dobre znášajú, vedia si ich predýchať, ale zažila som  aj rodičky, ktoré boli bolesťou úplne paralyzované.  Ale môžem povedať, že drvivá väčšina žien pri pôrode má bolesti. Úplne bezbolestný pôrod neexistuje.  Každá žena by mala v prvom rade rešpektovať svoje telo. Uvádza sa, že bolesť pri pôrode je jediná fyziologická bolesť, a teda nikdy si telo nevyprodukuje tak silnú intenzitu bolesti, aby svojho nositeľa ohrozila. Avšak, sú ženy, ktoré kontrakcie popisujú ako najsilnejšiu bolesť, akú kedy v živote zažili. Okrem pôrodu existujú aj iné nefarmakologické metódy tlmenia bolesti: voľný pohyb, sprcha, masáž krížov, ale nič bolesti nestlmí tak ako epidurálna analgézia. Je na každej žene akú metódu si zvolí. Pokiaľ chce rodiť bez epidurálky, nikto ju nútiť nebude, pokiaľ sa rozhodne pre farmakologické tlmenie bolesti, tak  by nemala byť pranierovaná, že nerodila „prirodzene“.  Je pravda, že naše mamy a babky porodili bez epidurálky, ale oni nemali možnosť vybrať si. Pôrod nemá byť súťaž v tom, či som porodila s/bez epidurálnou, s/bez nástrihu, alebo som mala bolesti 12 hodín atď.   Ani pôrod v epidurálke nie je úplne  bezbolestný.  Epidurálny katéter za závadza pri bránke 3 cm, dovtedy je žena bez analgézie, taktiež pri tlačení v II. dobe pôrodnej žena cíti tlak, ktorý jú núti tlačiť. Niektoré ženy to udávajú ako silnú bolesť, niektoré udávajú iba pocit tlaku.  Zhrnula by som to tak, že neexistuje bezbolestný pôrod, ani s hypnopôrodom, ani s epidurálom. A každá žena, ktorá porodí, či s epidurálom, bez epidurálu, prirodzene, alebo sekciou, je hrdinka. Spôsob pôrodu vôbec neovplyvňuje to, akou matkou sa žena stane.

Je epidurálka vhodná pre každú ženu? Sú nejaké kontraindikácie?

DM: Pokiaľ má tehotná záujem o podanie epidurálky, musí mať vyšetrený krvný obraz a hemokoagulačné vyšetrenie.  Epidurálna analgéziu aplikuje anesteziológ.  Možno ju podať len na vyslovenú žiadosť rodičky. Anesteziológ  zhodnotí, či pacientka spĺňa potrebné parametre (musí mať dostatok krvných doštičiek a dobrú zrážanlivosť krvi), aby sa nestalo, že zakrváca do epidurálneho priestoru.  Nie každá epidurálka sa podarí pichnúť, ťažkosti sú pri deformitách chrbtice a pri obezite, kedy je ťažšie identifikovať potrebný priestor.  Epidurálna analgézia sa nemôže podávať ani ženám, ktoré majú alergiu na lokálne anestetiká,  zápal kože blízko miesta vpichu alebo neurodegeneratívne ochorenie.

Čoho sa najviac ženy v tehotenstve obávajú a čo s vami vaše pacientky najviac riešia?

DM: Závisí to od toho, v ktorom štádiu tehotenstva. V prvom trimestri sa ženy obávajú najmä spontánneho alebo zamĺknutého potratu. V podstate nemáme terapeutické ovplyvnenie ani prevenciu. Jedným z dôvodu potratu je luteálna insuficiencia (nedostatok progesterónu), tento hormón vieme doplniť pomocou liekov. Väčšinou však neprídeme na príčinu potratu. Pokiaľ už žena začne cítiť  pohyby, už si je istejšia a bojí sa menej. Mala som už pacientky po opakovaných potratoch, ktoré potrebovali vidieť akciu srdiečka častejšie ako sú bežné kontroly, aby sa uistili, že plod je v poriadku. S obavami ženy čakajú aj na výsledky skríningu genetických ochorení .  Obavy tehotnej veľmi súvisia s tým, čo si už zažila v minulom tehotenstve, alebo, aké prípady má vo svojom okolí.  Ak mala v minulom tehotenstve preklampsiu, cholestazu, alebo predčasný pôrod, tak sa samozrejme, obáva tejto diagnózy.  Je dôležité hovoriť so svojím lekárom o svojich obavách a strachoch. Ako sa blíži pôrod, tak tehotná začína riešiť pôrod a napadajú ju mnohé „čo keď“.  Nedá sa však pripraviť na každú alternatívu. Z priebehu tehotenstva a pôrodu sa nedá urobiť vývojový diagram.  Predpôrodná príprava (psychoprofylaxia a tehotenské cvičenie) dokáže odbúrať mnohé obavy tehotnej.  

Je pravda, že na Slovensku je prenatálna starostlivosť o ženy v porovnaní aj s ostatnými vyspelými krajinami nadštandardná?

DM: Áno, je to pravda.  Na Slovensku sa o tehotnú ženu stará lekár, a to gynekológ – pôrodník. V iných krajinách je do starostlivosť o ženu zapojená viac pôrodná asistentka. V niektorých krajinách vedie aj prenatálnu starostlivosť. Fyziologické tehotenstvo nie je choroba, ale toto sa môže hocikedy zmeniť.  Na Slovensku máme výbornú starostlivosť už počas prvého trimestra, robíme prvotrimestrový skríning (z krvi, NT ultrazvuk), na niektorých pracoviskách biopsiu choriových klkov, čím sa mnohé vývojové chyby dajú diagnostikovať, čo najskôr. Prvé tehotenské odbery zahŕňajú odber krvného obrazu, krvnej skupiny, skríning protilátok, sérologie a hormónov štítnej žľazy. Počas druhého trimestra robíme podrobný morfologický ultrazvuk a ďalší odber krvi na skríning genetických ochorení . V treťom trimestri robíme test na tehotenskú cukrovku a ďalšiu kontrolu krvného obrazu (hľadáne anémiu) a skríning antierytrocytových protilátok.  Fyziologické tehotenstvo zahŕňa kontrolu v prenatálnej poradni raz mesačne do 35 týždňa,  v tomto týždni sa berie výter z pošvy na zistenie baktérie s názvom Streptococcus agalactiae. Po 36. týždni je už poradňa každý týždeň.  Väčšina lekárov skontroluje bábätko ultrazvukom na každom vyšetrení.  Pokiaľ lekár usúdi, že tehotenstvo je rizikové, kontroly sú aj častejšie.

Prídite na workshop O BRUŠKU S LÁSKOU a vypočujte si CELÚ prednášku MUDr. Denisy Marcišovej, a dozviete sa omnoho viac potrebných informácií pre budúce mamičky.